Ložisko Pb, Zn, Cu, Au, Ag rúd na bani Rozália je lokalizované v centrálnej časti štiavnického stratovulkánu. Vzniklo v ranej etape formovania štiavnického stratovulkánu pred asi 17-15 miliónmi rokov a preto ho radíme medzi najstaršie mineralizácie v rámci štiavnicko-hodrušského rudného revíru. Patrí k typickým nízkosulfidizačným epitermálnym ložiskám so zvýšeným podielom sulfidov.
Zrudnenie sa nachádza v pyroxenickom andezite, ktorý je lokálne silne pyritizovaný, prekremenený až silne impregnognovaný kremeňom. Rúbaninu tvorí kremenná žilovina s polymetalickým zrudnením, obsahom drahých kovov a prímesou okolitej horniny – prekremenený a pyritizovaný andezit.
Obsah sumáru kovov Pb-Zn-Cu dosahuje vo vsádzke približne 0,7 až 1,5 %. Zlato vystupuje vo forme zrnitých agregátov až tenkých drôtikov v sulfidoch, kremeni a miestami aj v karbonátoch vo veľkosti od niekoľko mikrónov až do veľkosti 1 až 2 mm. Viazané je na kremeň, na sulfidy farebných kovov a sčasti aj na karbonáty a pyrit. Striebro je prítomné najmä ako prímes v zlate a elektre, ale tvorí tiež samostatné minerály, ktoré vystupujú v žilách v asociácii so sulfidmi.
